Návratnosť zavedenia BCMS

Pohľad ekonóma je jasný. Implementovať BCMS je potrebné vtedy, ak sa v krátkom čase vrátia náklady vynaložené na zavedenie a udržiavanie systému.

Opäť existuje mnoho spôsobov, ako návratnosť počítať. Nebudem tu ale detailne popisovať metodiky a pojmy ako Čistá súčasná hodnota (NPV – Net Present Value), Vnútorná miera výnosnosti (IRR – Internal Rate of Return), Doba návratnosti investície (PBP – Payback Period).

Dôležité je asi si uvedomiť tri základné fakty:

  1. Porovnajme skutočné (alebo predpokladané) ročné straty z dôvodu prerušenia výroby, činnosti a náklady na zavedenie systému BCMS. – Riziko strát z dôvodu prerušenia výroby, činnosti je prítomné stále. Ak ste sa ešte s podobnou situáciou nestretli, tak pravdepodobne len otázka času, kedy sa tak stane. Možno aj viac krát, ako raz ročne. Na druhej strane je zavedenie manažérskeho systému. Najnáročnejšie a pomerne nákladné je systém zaviesť (čo trvá cca 12 mesiacov, v závislosti od veľkosti organizácie), následné udržiavanie systému je už záležitosť, ktorá sa ľahko zaplatí a je efektívna.
  2. Akceptujme, že nevieme okamžite odhadnúť a sumarizovať riziko ročných strát. – Aby sme mohli prehlásiť, že predpokladané ročné straty sú vo výške xx xxx €, musíme najskôr zmapovať a analyzovať stav. Bežne organizácie nemajú túto analýzu spracovanú. Práve analýza dopadov (pozri BIA – Business Impact Analysis v Pojmy a skratky), je súčasťou BCMS a sa zameriava na túto oblasť.
  3. Poškodenie mena organizácie a negatívna mediálna publicita je niečo, čomu by sme sa radšej vyhli. – Nikto z nás nemá rád negatívnu publicitu, ani ako člen “dream” tímu, ani ako osoba. Nehovoriac o zodpovednosti manažéra za organizáciu, alebo jej časť. Poškodenie mena organizácie je téma, ktorá sa viac diskutuje a vyčísľuje v USA a “západnej” Európe. U nás, pri stredných a menších podnikoch, môže mať za následok úplný zánik firmy.

Aby som bol viac konkrétny skúsim popísať dva jednoduché príklady:

Organizácia je zaradená do kategórie veľký podnik. Tvorí ju viac samostane riadených častí. Každá časť má svoj “štýl” riadenia a využíva nástroje, ktoré nie sú integrované v rámci skupiny. Prerušenie činnosti na viac ako 12 hodín spôsobí vyznamné škody (pokuty, strata zákazníka, poškodenie mena, nákladná obnova technológie, porušenie legislatívy, …)

Škoda: viac ako 300 000 €
Náklady na zavedenie BCMS: 70 000 €

Spoločnosť je “just in time” dodávateľom pre automobilku, kde je každé zastavenie montážnej linky neprípustné a škody sú vyčíslené na minúty. Ak dodávateľ zapríčiní zastavenie linky hradí pokutu.

Pokuta za nedodanie načas: viac ako 100 000 €
Náklady na zavedenie BCMS: 40 000 €

záver:

Manažér je ochotný akceptovať riziko, alebo sa rozhodne pre BCMS, aby mal riziko zmapované, riadené a bol pripravený a schopný, v prípade že nastane incident, reagovať.

použité zdroje:
Wikipedia

23. júla 2011 by Martin Kašša
Categories: Prečo BCMS ? | Tags: , , , , , , | Leave a comment

Leave a Reply

Required fields are marked *